Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sama v Poprade

.eva Čobejová .názory

Ocitla som sa v Poprade. Bol obyčajný marcový večer, pracovný týždeň, centrum podtatranského mestečka. Bolo krátko po siedmej hodine večer a ja som zistila, že na centrálnom námestí je úplne pusto, všetko okolo pozatvárané a na námestí sa tmolím len ja a jedna bezradná poľská rodina, ktorá si chcela kúpiť nejaké potraviny.

Eva Čobejová

Dokonca aj v mojej obľúbenej cukrárni Domenico, ktorú nikdy neobídem pri návšteve Popradu, som sedela úplne sama (a čítala .týždeň, ktorý tu majú vzorne vystavený). Čo sa stalo s Popradom? Kde sú ľudia? Kde sú turisti? Kde je príjemný podvečerný život? Do tohto mesta som kedysi chodila často a vždy som sa tu cítila dobre, zdalo sa mi, že vďaka blízkym Tatrám je tu akosi živšie a útulnejšie. Že je tu veľa ľudí, ktorým nestačí sadnúť si večer doma pred telku. Lenže ten pocit bol zrazu preč. O ôsmej večer som sa v centre mesta pomaly začínala aj báť. Prázdne ulice, zatvorené reštaurácie a zopár nevábne pôsobiacich herní, okolo ktorých sa tmolili tiene čudných existencií.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite