Naozaj - prečo na ne chodíme? Rok čo rok strávime tri noci v nekomfortnom prostredí PKO, spravidla frfleme na line up, nepáči sa nám catering, organizátorom vyčítame, že zostávajú v minulosti, že nie sú schopní urobiť "moderný" festival. A napriek tomu sme tam o rok znovu.
Tu sa množné číslo mení na jednotné - určite je nás podobne postihnutých viac, ale hovoriť môžem iba za seba.
Na džezáky chodím rok čo rok preto, lebo sú súčasťou môjho života. Chodil som tam ako vysokoškolák, ako fanúšik jazzu, ako mladý otec rodiny, chodil som tam ako kníhkupec (dokonca sme tam s kolegami z Artfora predávali knihy a platne), chodím tam ako muž v stredných rokoch, ako novinár.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.