opozícia, ktorá si hodnoty Novembra 89 ctí, ktorá stojí za demokraciou, slobodou a za prozápadnou orientáciou Slovenska, tento rok vytvorila u ľudí zlý dojem, že si tento deň nevie uctiť. Namiesto mobilizačnej sily vyrobila rozpaky a nejednotu.
A tak od ľudí počúvam „Tento rok mám pocit, že mi ten 17. november berie opozícia.“
Nie je to úplne fér, ale v politike nie je všetko fér. Niečo to však vystihuje. Ale viete čo? Toto nie je podstatné. Nie je podstatné, aký dojem robí opozícia. Podstatné je, čo dnes robí koalícia. Rokuje o spolupráci s Ruskom. Odsúhlasuje ruské požiadavky voči Slovensku.
Čo iné je jednotiaca sila, ak nie toto? Choďte do ulíc, občania!
17. november 1989 bol dňom, keď si ľud začal brať späť vládu vecí svojich do svojich rúk. Tak ako spieva Marta Kubišová v Modlitbe.
17. november 2026 môže byť dňom, keď ukážeme, že si svoje veci vezmeme do rúk tiež – a že tento sviatok je stále vecou nás, ľudí.
17. november určite nie je vecou koalície, ktorá šliape po slobode a práve dnes hanebne rokuje o tom, že prijme ruské požiadavky. Koalícia je presný opak všetkého, čo tento deň stelesňuje.
17. november nie je ani vecou opozície, keď sa opozícia nedokáže dohodnúť na spolupráci, alebo naopak vystiera ruky na spoločné slávenie aj k tým, ktorí hodnoty Novembra nikdy nežili.
17. november je naša vec. My občania si ho máme vziať späť do svojich rúk.
Dnes preto treba ísť do ulíc. Spolu proti neslobode, ruskej arogancii a vládnej vlastivražde.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.