pán Miller

„Tak nám zabili Ferdinanda,“ povedala pani Müllerová v prvej vete románu Osudy dobrého vojaka Švejka. „Tak nám menovali Millera,“ mohla by pani Müllerová povedať dnes. „Ktorého Millera, pani Müllerová?“ mohol by sa opýtať Švejk. „Ja poznám dvoch. Jedného, ktorý je politicky zodpovedný za vraždu Renne Good, a potom poznám ešte toho, ktorý je politicky zodpovedný za vraždu Alexa Prettiho.“ Pani Müllerová by mohla odpovedať, že to je jeden a ten istý a že na svedomí má aj ďalšie životy. Tohto človeka vymenoval Donald Trump za personálneho šéfa Bieleho domu, čo je pri prezidentovom malom záujme o domácu politiku pozícia akéhosi neoficiálneho predsedu americkej vlády. Toto je Trumpova skutočná reakcia na zdrvujúcu porážku v kongresových voľbách. Na všetky reči môžeme pokojne zabudnúť. Máme tu Millera – človeka len ťažko skrývajúceho svoj rasizmus a fašizmus – v oficiálnej úlohe druhého najmocnejšieho muža USA.

lži, prekliate lži a štatistiky

Slávna veta (neprávom pripisovaná britskému premiérovi Disraelimu) tvrdiaca, že „existujú tri druhy lží: lži, prekliate lži a štatistiky“, je blbosť. Respektíve nie je to blbosť, ak ju interpretujeme v duchu inej slávnej vety (neprávom pripisovanej britskému premiérovi Churchillovi): „Neverím štatistikám, ktoré som sám nesfalšoval.“ Sfalšované štatistiky, čiže lži, sú lžami.