I.

Keď sa vojna na Ukrajine začínala, Rusi plánovali za tri dni dobyť Kyjev, vymeniť vládu a vytvoriť bábkový štát. Len čo začalo byť jasné, že sa im to nepodarí, v našich slovníkoch sa udomácnil pojem „opotrebovávacia vojna“: šlo o to, že Rusi povedú vojnu tak, že opotrebujú ukrajinské zdroje a ukrajinskú bojovú morálku.

Rusi túto opotrebovávaciu vojnu vedú. Najviac však neopotrebovali Ukrajinu, ale svet a jeho svedomie.

Svet je čoraz menej citlivý na utrpenie Ukrajincov. Počty zabitých, ktoré zostávajú po ruských raketách a dronoch prakticky každú noc na Ukrajine, sa stali bežnou časťou ranných správ, na ktorú zase do večera zabúdame. Volanie o pomoc, ktoré sa ozýva z Ukrajiny, dokonca časť verejnosti na Západe dráždi – a tá časť sa pýta, „Prečo tí Ukrajinci stále niečo chcú? Veď im pomáhame už dlho, tak čo neprestanú?“ Namiesto toho by sa mala pýtať „Čo tí Rusi neprestanú s útokmi?“ Ale nepýta sa. A keď sa aj spýta, odpovie si „No, asi za to nejako môžu zase len tí Ukrajinci.“

Toto je ruská opotrebovávacia vojna – prichádzame v nej o morálku a svedomie. Až tak, že sa odmietame zastať obetí a tolerujeme agresora.

II.

Športový arbitrážny súd rozhodol, že ruská hokejová reprezentácia sa má vrátiť na majstrovstvá sveta v hokeji. Odôvodnenie? Vraj obmedziť štart je možné len z bezpečnostných dôvodov, a vraj Medzinárodná hokejová federácia bezpečnostné obavy zo štartu Ruska nepreukázala.