v Československu som žil do svojich 27 rokov. Drvivú väčšinu z toho to bol neslobodný štát, ovládaný ruskými tankami a husákovskými komunistami. Napriek tomu nesiem v sebe ten štát ako čosi civilizačne krásne. Je to dané jeho zakladajúcimi ideami a ľuďmi, ktorí ich zosobňovali. Československo pre mňa nebol Gottwald ani Tiso, neboli ním ani benešovská kapitulácia, diktatúra proletariátu a ponižujúca husákovská normalizácia. To boli zrady na Československu.
Československo bol pre mňa pokus o demokraciu a ľudské práva vo svete vojnového chaosu a násilia, štandarda s nápisom „Pravda víťazí“, masarykovské „Nebát se a nekrást“ a potom, už keď som žil, vzdor Jana Palacha, vysielanie Slobodnej Európy, hlas Karla Kryla a Marty Kubišovej, emigrácia Miloša Formana a Petra Šťastného, vzácni ľudia Charty 77 a vzácni ľudia Sviečkovej demonštrácie a, samozrejme, milióny tých, ktorým tu bolo upierané šťastie slobodného života.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.