I.

Prvá Blanárova lož je v rovine podozrení. Je veľmi pravdepodobné, že Blanár nesedel v Moskve s Lavrovom kvôli tomu, že EÚ sa má na budúci rok úplne odstrihnúť od ruského plynu. Sedel s ním kvôli navýšeniu počtu ruských „diplomatov“, teda ruských špiónov, na ambasáde v Bratislave.

Ale druhá lož je jasná aj v prípade, že by Blanár reálne rokoval najmä o ruskom plyne a tí špióni sa preberali iba bokom.

S tou lžou o ruskom plyne žijeme už takmer dvadsať rokov. Takmer dvadsať rokov nám Rusko reálne drží na krku nôž a my mu pod ten nôž ešte skláňame hlavu.

V roku 2008, za prvej Ficovej vlády bola podpísaná zmluva SPP s ruským Gazpromom. Dlhodobá – pôvodne do roku 2028, časom sa s rôznymi dodatkami predĺžila do roku 2034. Nebola výhodná, hoci sa tak tvárila. Aj preto, že naväzovala cenu plynu na cenu ropy, a toto vydávala za stabilitu, ale okej, v tej dobe sa to často robilo práve tak. No jej nevýhodnosť spočívala hlavne v tom, že to bol kontrakt na desaťročia s gangsterskou krajinou. A kto uzavrie kontrakt s gangstrom, nemôže sa diviť, keď ho gangster bodne do chrbta.

Potvrdilo sa to už o pár mesiacov – v začiatkoch roku 2009 Rusko vyplo plyn Ukrajine a spolu s Ukrajinou všetkým európskym odberateľom. Slovensko dostalo šok – odstavovala sa prevádzka vo fabrikách a ľudia sa báli, že budú mrznúť. Rusko tvrdilo, že na odstavenie má právo, no jeho tvrdenia neskôr medzinárodný súd v Štokholme zmietol zo stola a donútil Rusko, aby platilo Ukrajine škody.

Kto uzavrie dohodu s Ruskom, zvyčajne to oľutuje veľmi rýchlo.

II.

Žiaľ, ani to bodnutie do chrbta neposlúžilo ako budíček. Slovensko namiesto toho, aby po plynovej kríze začalo okresávať závislosti od Ruska, ako to robili iné krajiny v podobnej situácii, konalo absolútne nestrategicky.