I.

Horiace ulice v Paríži, horiaca radnica v Limoges. Násilie vo francúzskych mestách vyvoláva úzkostný pocit civilizačného zlomu. Ten pocit využívajú extrémne strany zľava aj sprava. Tí naľavo hovoria o hneve na kapitalizmus; tí napravo o hordách migrantov, ktorí nás prišli prevalcovať.

Oba naratívy odzrkadľujú hlboké spory, ktoré Západ rozdeľujú už dlho, ale teraz sa oba naraz zhmotnili na francúzskych uliciach – a zdá sa, že aj inde v Európe. Francúzsko, Taliansko. Albánsko. Belgicko. Šíri sa to? Ak áno, koordinuje to niekto?

II.

Najjednoduchšia odpoveď býva často najpravdivejšia. Occamova britva tu ukazuje na Rusko. Ale keď to vyslovíte, neraz si vypočujete: „Sú tí Rusi teraz s vami v miestnosti?“

Tak si to rozoberme. Sme paranoickí, keď vidíme prítomnosť Ruska v sporoch Západu?

Rusi problémy na Západe nemusia tvoriť. Vždy však vedia uchopiť tie existujúce a amplifikovať ich: jednak ich v realite prehĺbiť a rozšíriť, jednak v nerealite, na sociálnych sieťach, zvýšiť ich dosah a účinok. Vedia uchopiť a zneužiť aj dobre myslené kauzy. Tie o to viac. Toto sa po rusky volá aktivnyje meroprijatija. Aktívne opatrenia. Je to metóda používaná už cárskou políciou, zdokonalená boľševikmi a počas studenej vojny dovedená takmer k dokonalosti. Dnes ju Rusku stačí už len technologicky vyšperkovať a škálovať do obrovských rozmerov.