I.

Správa sa prinajmenšom nevhodne. Veľkou súčasťou toho správania je pocit PS, že vedie pole, a teda môže diktovať podmienky. Veľkou súčasťou toho správania je pocit ostatných strán, že ich PS neberie ako rovnocenné.

Realita toho pocitu je taká, že PS naozaj pole vedie. To treba rešpektovať. Zároveň by PS malo rešpektovať ostatných opozičných partnerov, pretože je to jednak slušné, jednak to bez nich nepôjde.

Ak je to tak – a niektoré viditeľné kroky tomu nasvedčujú –, že PS odmieta iniciatívy ostatných opozičných strán, keď pri nich nie je jeho dominancia či prvenstvo, nie je to zodpovedné.

PS vedie pelotón opozičných strán, ale vedie ho z núdze – voliči ho v prieskumoch podporujú aj preto, lebo je stále početne najväčšou silou proti Ficovi. V politike funguje princíp „veľká kopa pýta viac“. Postavenie na čele pelotónu nie je v takej situácii isté, takže aj vedúci pretekár by sa mal správať s istou pokorou k realite. Nepokora k realite je často problém PS.