I.

Už dávno nebolo počuť toľko znepokojených otázok, čo majú ľudia robiť, keď vláda robí niečo takéto hanebné, životne dôležité a zároveň niečo, na čo nikdy nedostala mandát. Lebo Robert Fico nemá mandát na to, aby nás odovzdal Rusku. Nemá mandát na takýto plazivý štátny prevrat.

Takže čo s tým? Je tu otázka, treba ísť do ulíc, treba protesty? Ale zároveň zaznieva: Majú protesty vôbec zmysel?

Skúsim vysvetliť, ako sa mi to celé javí.

Protesty sú dobré vždy. Vždy však pri nich hrozí jedna pasca.

II.

Keď sa ľudia vyberú do ulíc, venujú tomu isté úsilie – organizátori aj účastníci vynaložia energiu, fyzickú aj mentálnu. Moja skúsenosť je, že tá energia sa im väčšinou vráti. Už protest ich totiž nabije vlastnou energiou. Ventilujú sa, posilnia sa. Je to dobré.

Po chvíli však odkiaľsi príde naratív: načo to bolo? Tento naratív zo sily protestov odhrýza a ľuďom nanucuje pocit márnosti. Tento naratív šíri hlavne druhá strana – Robert Fico a jeho priaznivci, jeho trolli na sociálnych sieťach, jeho kremeľské dezinformačné kanály.