keď v 90. rokoch ovládol Slovensko Vladimír Mečiar, neprišla len medzinárodná izolácia, mafiánske spôsoby, lúpež spoločného štátu a potom aj majetku. Prišla aj nezdravá verejná diskusia, v ktorej dominovalo jediné meno. Akoby nový štát nemal žiaden iný rozmer než nevkus, hrubosť a nezákonnosť jedného lídra. Bolo to pochopiteľné, keďže onen líder urobil zo Slovenska čiernu dieru Európy, okrádal nás o bohatstvo života. Pamätám si, ako dlho nám trvalo, kým sme sa v diskusiách s priateľmi prvýkrát úplne vyhli pojmu Mečiar. Trvalo to viac než desať rokov.
Je veľmi mrzuté a pre slovenskú verejnú diskusiu deštruktívne, že od roku 2006 sa opäť zaoberáme jediným menom. Znovu je to pochopiteľné, keďže pán Fico uniesol štátne orgány a teraz sa pokúša uniesť aj naše miesto v slobodnom svete, ale 20 rokov patálií s jedným lídrom nás znovu okráda o širší rozmer verejného aj súkromného života. Teda aj o kľúčové diskusie o tom, aké Slovensko, akú kultúru, akú ekonomiku, akú spravodlivosť, aké školy tu vlastne chceme. Lebo poraziť Smer, prehrať s ním, znovu ho poraziť a znovu prehrať je na rozvoj slobodného štátu úboho málo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.