I.

Udalosť prvá je návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí, a totálne výstižne o nej napísal celoživotný diplomat oddaný Slovensku Róbert Ondrejcsák: „Neviem, či ste si všimli, ale nemecký minister zahraničných vecí dnes tak strašne naložil Jurajovi Blanárovi a Robertovi Ficovi na tlačovej konferencii, ako ešte nikto od pádu Vladimíra Mečiara. Strašný náklad od nášho najdôležitejšieho spojenca a partnera. V podstate povedal, že vyhlásenia slovenského premiéra a slovenská zahraničná politika predstavujú hrozbu pre európsku solidaritu a bezpečnosť. A keď to povedal takto verejne, tak to, čo s veľkou pravdepodobnosťou odznelo na rokovaniach, muselo byť veľmi ťažké počúvať. Ak to vôbec Juraj Blanár pochopil. Robert Fico to určite pochopil. Otázne je, či ho to ešte zaujíma.“

Ešte raz si prečítajte tieto slová, lebo vystihujú podstatu našej aktuálnej situácie. Sme pre Európu bezpečnostnou hrozbou. Až také zlé to s nami je. Podľa mňa dokonca horšie ako za Vladimíra Mečiara. Prečo? Za Mečiara sme boli čiernou dierou Európy. Bolo to hrozné, ale v niečom logickejšie. Neboli sme v EÚ a NATO, mali sme sa objektívne horšie, nedostávali sme eurofondy. Spamätávali z rozdelenia Československa, psychologicky, politicky, ekonomicky. Ešte aj časť pôvodných prívržencov rozdelenia zisťovala, že tento krok, ktorý videli ako cestu k zlepšeniu pomerov, je naopak cestou k ich zhoršovaniu. Bezpečnostne sme boli bez západného spojeneckého rámca holí a bosí.

Dnes sme v EÚ a NATO. Sme bohatší a bezpečnejší. Máme eurofondy, máme spojencov, ktorí sú nás ochotní brániť. Objektívne sa máme lepšie, a predsa sme čiernou dierou ako za Mečiara. Môžeme to samozrejme hodiť na Putina, na jeho vojnu, na sociálne siete. Ale to by bola len tá časť pravdy, ktorou si pritakávame, akí sme bezmocní.

II.

Udalosť druhá je odvolanie ministra životného prostredia. Tancom a tančekom, ktoré odvolaniu predchádzali, väčšina bežnej verejnosti nerozumie. Nerozumie ani príčinám, ani dôsledkom. Áno, Ficova slabosť sa reálne prejavila, opozícia je reálne posilnená. Ale u bežných ľudí, ktorí politiku nesledujú s vášňou či odporom každý deň, sa posilnil najmä pocit, že politika je jedno veľké panské huncútstvo, ktorému nemožno rozumieť a od ktorého sa má občan držať ďalej.