samozrejme, že nerešpektovanie článku 5 nie je odchod z NATO de iure. Ale de facto to ním je. A čo v skutočnosti taký odchod znamená? Ak sa uskutoční, bude mať obranné, ale aj politické dopady.

slovenská obranná doktrína stojí na kolektívnej obrane

Tie obranné dopady sa dajú zhrnúť krátko do otázky: Ako by sme sa bez NATO ubránili agresii? Nijako. Na to, aby sme sa bránili sami, nemáme kapacity – naša profesionálna armáda o sile 20-tisíc vojakov a vojačiek by to nezvládla. Naša obranná doktrína sa úplne opiera o kolektívnu obranu, ktorou by nám pomohli jednak najbližší susedia, ktorí sú tiež v NATO, ale aj veľké členské krajiny Aliancie – Nemecko, Británia, no aj malé, ale extrémne obranne zdatné Fínsko.

Ak kolektívnu obranu odmietneme, ak odmietneme pomáhať, odmietneme aj pomoc iných členov NATO, tak sa neubránime. Toto je cieľom Roberta Fica: aby sme pod jeho vládou mohli skončiť ako dobyté územie Ruska. Fico Putinovi skrátka vopred signalizuje, že nás nikto brániť nebude. Prečo to robí, k tomu sa dostaneme na konci článku.

dva scenáre, ako nás Rusko môže dobyť

Ale potrebuje nás Rusko vôbec dobýjať silou? Na tú teraz ani nemá vojenskú kapacitu, lebo jeho ľudia a vojenská technika sú viazaní na Ukrajine. A tu sme pri politických dopadoch odchodu z NATO. Rusko vie, že nás môže získať aj bez použitia sily – ale aj pri takomto dobýjaní je dôležitý ten Ficov signál, ten de facto odchod z NATO.

Rusko má totiž vo vzťahu k Slovensku k dispozícii v zásade dva scenáre. Jeden je ten známy scenár z roku 1968, obsadenie letísk výsadkármi a potom invázia, tanky v uliciach. Nepochybujem o tom, že by Rusko bolo ochotné ho uskutočniť. A keby to urobilo, nepochybujem, že súčasný slovenský prezident by vydal armáde povel, aby sa vzdala bez boja. No hoci je Rusko na toto ochotné, nie je toho schopné.