Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Únos Slovenska

.štefan Hríb .názory .editoriál

Zvykli sme si už na všetko. Že si obžalovaní zmenia zákony, aby boli ctihodní, že ministrov menujeme aj vymieňame kvôli kšeftom a hovoríme tomu koaličná kríza, že rozbíjame EÚ a nazývame to suverenitou. No teraz prišiel zlom.

Štefan Hríb

veta predsedu vlády „Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5“ je koncom trojročnej skrývačky. Aj doteraz bolo zrejmé, že táto vláda nepovažuje slobodný svet za svoj, takže svojimi krokmi vedome cúva z NATO a EÚ. Keďže ale vláda vie, že verejnosť sa väčšinovo cíti ako súčasť Západu, svoj skutočný plán a kroky k jeho naplneniu ako tak skrývala. Uvedená veta túto hru ukončila.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy totiž hovorí toto:

„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane takýto ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.“

Slovenský predseda vlády nazval toto jadro našej bezpečnosti a územnej celistvosti „nejakým článkom“, ktorý nás zaťahuje do vojny.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite