I.

Robert Fico otváral školský rok na univerzite v Prešove rečou, v ktorej priznal dve veci: že je vojakom Putina a že nechce, aby sme boli v NATO.

Po prvé, povedal, že situácia nikdy nebola taká vážna, „pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojenského konfliktu“. Pýtate sa, v čom je problém? Že na niečo také upozorňujú aj lídri ako Donald Tusk?

V tomto: Keď takto hovoria prezidenti a premiéri krajín, ktoré sú pevnou súčasťou NATO a stoja na správnej strane, myslia to ako budíček: apel, že si máme dať do poriadku obranyschopnosť, čo sa týka nielen armád, ale aj mentality.

Keď takto hovorí Robert Fico, ktorý chodí do Moskvy za Vladimirom Putinom ako na klavír, myslí to presne opačne. Ako Putinovu vyhrážku. Presne tým opakuje hrozby, ktoré Putin adresuje Európe: Európa, ak necúvneš od podpory Ukrajiny, zničím ťa vojnou! Je to presný opak apelu normálnych lídrov: znie tam, že sa máme prestať snažiť o obranu, lebo to od nás chce Putin. (Samozrejme, že to od nás chce, lebo sa našej obrany bojí).

Nepochybujem, že Robert Fico má z Kremľa pokyny, aby sa Európe vyhrážal svojimi ústami, ale Putinovými hrozbami. Potvrdzuje to niečo, čo sám Fico povedal hneď v tom istom prejave.

II.

Povedal toto:  „Áno, sme súčasťou NATO, vážime si to, záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov. Ale ako predseda vlády budem robiť všetko pre to, aby nikdy Slovensko nebolo zatiahnuté do vojnového konfliktu.“

Tým môže myslieť len jedno: Nechce rešpektovať Článok 5 NATO. Ako to môžem povedať?