I.

Univerzita Mateja Bela má hanbu. Urobili jej ju dvaja akademickí funkcionári z  právnickej fakulty: odovzdali diplomovku študentky ako svoj odborný text. Odovzdali ju s chybami v zozname použitej literatúry, so slovným spojením „Cieľom tejto diplomovej práce“ a s hrdo uvedenými svojimi menami na mieste autorov. Urobil to vedúci katedry trestného práva na Právnickej fakulte UMB Jaroslav Klátik a prodekan pre vedu a výskum Jozef Michalko. Klátik je ešte aj členom Súdnej rady a Michalko je súdnym úradníkom. A hoci boli jasne ukázané celé strany skopírované z práce študentky, páni sa bránili, že nešlo o plagiát, dokonca šermovali historkou o „pracovnej verzii“ textu, ktorá sa publikovala „omylom“. Brutálna bezočivosť?

Isteže. No tentoraz aspoň zareagovalo vedenie UMB: Klátik a Michalko boli odvolaní, ich postup preverí etická komisia a dovtedy sa budú len veľmi obmedzene podieľať na vyučovaní. Súdna rada si Klátika ako člena zatiaľ ponecháva. Konečný výsledok prípadu neslobodno stratiť z očí. Ale niečo treba urobiť aj do budúcna.

II.

Asi neprekvapí, že problémy s plagiátorstvom majú v Rusku. Andrey  Rostovtsev o tom píše vo svojom blogu. Tento ruský fyzik, profesor a aktivista za akademickú integritu je známy ako jeden zo spoluzakladateľov ruskej siete Dissernet, dobrovoľníckej iniciatívy, ktorej cieľom je odhaľovanie plagiátorstva a iných akademických podvodov v dizertačných prácach a vedeckých publikáciách v Rusku. Rostovtsev zdôrazňuje, že Rusko má oveľa vyšší výskyt plagiátorstva ako západné krajiny. Sovietske dedičstvo je príčina – za komunizmu došlo k hodnotovému vyprázdneniu univerzít, až sa z akademickej sféry stal obyčajný kariérny rebrík bez etiky, bez zodpovednosti, bez morálky. Rostovtsev a ďalší akademici, ktorí sa s týmto stavom odmietajú zmieriť, preto založili dobrovoľnícku sieť Dissernet.