I.

Žijeme v krajine, v ktorej sa premiér generálnemu prokurátorovi vyhráža všeličím možným, pretože generálny prokurátor mu nejde po ruke. Je to pritom ten istý generálny prokurátor, ktorý tomu istému premiérovi šiel po ruke toľkokrát, že by sa to nedalo spočítať ani na prstoch končatín celého parlamentu. Generálny prokurátor sa zároveň tvári ako najväčšia obeť tohto sporu. Nie je to tak, hoci mu na to skáču mnohí komentátori. Vôbec to nie je tak.

Najväčšou obeťou tohto sporu je spravodlivosť. Keď sa dve zlá medzi sebou naťahujú o to, ktoré je väčšie a ktoré je menšie, nie je to nič iné ako boj o spravovanie mafiou už ovládnutého územia.

II.

Keď sa dva gangy, dvaja krstní otcovia dostanú k takej moci, že ovládnu prakticky bezo zvyšku teritórium, o ktoré im ide, nastane zaujímavá situácia. Na tomto teritóriu sa stanú stelesnením spravodlivosti aj nespravodlivosti, dobra a zla. Nikto iný nie je totiž na ich mocenskej úrovni.

Keď medzi nimi vypukne mocenský boj, tak pozorovateľ ľahko upadne do ilúzie, že vidí bojovať jedno menšie a jedno väčšie zlo. Dokonca jedno zlo a jedno dobro. Sme takí, máme radi rozprávkovú optiku.