I.

Boris Kollár sa spojil s Richardom Sulíkom a mnohí sa pýtajú, aký to dáva zmysel. Mne, dlhoročnej voličke SaS, ktorá volila túto stranu nie kvôli Sulíkovi, ale napriek nemu, to zmysel dáva úplný. Pripomeňme si dve veci.

Prvá vec. Nie je to prvý raz, čo Boris Kollár uzatvára na pohľad ťažko pochopiteľné spojenectvo. V čase, keď sa spojil s Milanom Krajniakom, vtedy ešte známym najmä ako Posledný križiak, bolo jasné, že pre Krajniaka je Kollár najmä solventným výťahom do politiky. Boris Kollár mal peniaze, ale nemal politický obsah, a na ten skúsil použiť Krajniaka. Teraz je situácia trochu iná, ale len trochu. Boris Kollár má stále peniaze, stále nemá politický obsah, ale v politike už bol a chce tam ísť znovu – je to u nás lukratívne. Richard Sulík síce politický obsah má, ale po rokoch v politike sa stal maximálne toxickým (a chýba mu aj to málo charizmy, ktorou disponuje taký Igor Matovič). Pre Sulíka je Kollár znovu tým, čím bol Kollár pre Krajniaka – výťahárom. Dúfa, že cez Kollára a jeho peniaze a vplyv sa vráti tam, odkiaľ, ako sa nazdáva, ho neprávom vysotili. Ale to nie je všetko.

II.

Druhá vec: Richard Sulík sa mýlil počas rokov vo viacerých veciach, a teraz sa fatálne mýli v tom, že bol z politiky vysotený neprávom. Vysácal sa odtiaľ sám, pretože si postupne limitoval symbolický kapitál, ktorý je schopný s niekým zdieľať.