I.

Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach rekonštruovali niekoľko rokov, aby jeho otvorenie prebehlo v štýle „až oči prechádzajú“. Neuveriteľné zvuky, ktoré sa normálny človek ostýcha nazvať hudbou, neuveriteľné vizuály, ktoré by len veľmi indisponovaný kritik mohol prirovnať k pop-artu. Nie, pop-art nie je gýč, a toto bol bez debaty gýč, navyše nie ľudského typu.

Nie tak dávno som sedela pri jednom banskoštiavnickom tajchu na jednej lúke, kde každé leto táborí bufet s maringotkami, kde smažia parádne langoše. Z jednej maringotky sa vinula pieseň s textom typu „Janko a Jožko vám robia celé leto fajnové langoše, zábava graduje, do rána, do rána“. Keby to bolo dielo miestnej zábavovej kapely, ktorá to nahrala pre kamošov bufetárov, bolo by to asi aj trošku milé. Ale bolo to dielo AI.

Nikdy predtým som nič podobné ako tie AI langošsongy nepočula. A myslela som si, že už ani počuť nebudem – ale presne rovnaký „zážitok“ mi ponúkla pesnička o Andym Warholovi pri opätovnom otvorení jeho múzea v Medzilaborciach. Bolo to hrozné. A na rozdiel od langošsongov to bolo za peniaze nás všetkých.

II.

Prezident Peter Pellegrini sa vo víkendovej diskusnej relácii nechal počuť, že by bolo dobré, keby Slovensku po ďalších voľbách vládla koalícia Smer a PS.