I. Ruská šťuka v slovenskom rybníku

Minister zahraničia Juraj Blanár je zvyčajne prvým testovacím jazdcom kolaborantstva. Pamätáte si, ako v decembri 2024 pustil jeho ruský náprotivok Lavrov do obehu informáciu, že Slovensko prejavilo záujem o „alternatívny“, eurázijský bezpečnostný rámec? Zo slovenskej opozície vtedy dokázal promptne zareagovať jedine Ivan Korčok. Poplach však spustili hlavne občania na sociálnych sieťach – a bola to taká silná reakcia, že Blanárovo ministerstvo muselo vydať dementi a potvrdiť naše ukotvenie v NATO.

Ďalším dejstvom boli protesty, ale aj cesty Roberta Fica do Ruska. Posúvanie sa k Rusku, ale aj odpor normálnych ľudí zo Slovenska.

Juraj Blanár nás testoval opäť včera. Deň pred výročím invázie, ktorú pred 58 rokmi spáchal Sovietsky zväz a Varšavská zmluva na pokyn, ktorý vydal ruský Kremeľ, predviedol ukážku kolaborantstva. Rokoval s ruským ministrom Falkovom o obnovení medzivládnej rusko-slovenskej komisie, ktorá má prvý raz zasadnúť v septembri.

V skutočnosti nás cez Juraja Blanára vždy testuje Rusko.

Od toho, ako dnes zareagujeme, dnes závisí ešte viac. Ukážme Rusom a ich kolaborantom, že máme svoju dôstojnosť. Juraj Blanár nám opäť vypísal pozvánku na námestia – a práve dnes na tých námestiach budú spomienky na inváziu. Banská Bystrica, Bratislava, Nitra, tam sú spomienky organizované. Ale všade inde sa môžete stretnúť aj neformálne – ak nechcete znovu Rusmi ovládnuté Slovensko, príďte!