ak by sme nevedeli nič o geometrii, gravitácii, vesmírnych telesách a ich vzájomných pohyboch, zdalo by sa nám, že plochý škvrnitý útvar, ktorý má tvar kruhu, sa najmä v noci nejako tajomné pohybuje po oblohe a keď to robí aj cez deň, jeho plocha občas prekryje plochu Slnka. Tí šikovnejší z nás by z toho vyvodili, že asi teda existujú viaceré sféry, po ktorých sa ploché telesá pohybujú a Mesiac je zjavne na sfére bližšej k Zemi. Lebo ak by bola pre všetky nebeské telesá iba jedna plocha, Mesiac by narazil do Slnka a neprekryl by ho.
Ešte šikovnejší z nás by si v okamihu zatmenia Slnka Mesiacom všimli korónu, konštatovali by, že zo Slnka idú lúče svetla nielen smerom na Zem, ale aj po celom jeho obvode akoby kolmo k Zemi, a preto by sa skôr či neskôr revolučne pýtali, či náhodou Slnko nie je guľa, či aj Zem nie je guľa, a teda či sa práve neobjavila nápoveda o trojrozmernom vesmíre.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.