veci, ktoré vidíme, nie sú farebné. Čerešňa nie je červená, more nie je modré ani tráva zelená. Líšia sa len tým, akú časť svetla pohltia a akú odrazia. Z čerešne sa do nášho oka odrazí iná frekvencia než z mora či trávy. Ale stále je to len frekvencia, nie červenosť. Tá sa na scénu dostáva až v mozgu, ktorý rôzne frekvencie a z nich plynúce elektrické signály mení na vnemy rôznych farieb. Dá sa teda povedať, že farbu vymyslel náš mozog? Čo je to za schopnosť?
Podobne je to so zvukom, chuťou či vôňou. Pri počúvaní krásnej hudby nám do uší nejde krása, to len rôzne frekvencie molekúl vzduchu narážajú na ušný bubie-nok a z neho idú z hľadiska krásy neutrálne elektrické signály do mozgu. A zrazu – krása! Ani pri prehltnutí zmrzliny sa v krku nenachádza žiadna lahodnosť, to len re-ceptory na jazyku prijmú neutrálnu informáciu o chemickom zložení materiálu, premenia ju na elektrické impulzy a odošlú ju do mozgu. A zrazu – slasť!
V mozgu sa celkovo deje čosi neuveriteľné. Pôžitok z The Cure, omamná vanilko-vá chuť, nádhera azúrového mora, ale aj otázka, aký je zmysel všetkého. Aj láska sa tam deje? Aj samotné vedomie?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.