keď sa delilo Československo, pohľad českej strany bol očividný – Slovensko nechápe slobodu, má sentiment k dubčekovskému socializmu s ľudskou tvárou aj k Rusku, jeho politickí reprezentanti sú zjavne jednoduchší, a zväčša aj hrubí, takže oddelenie sa od Slovenska urýchli návrat Česka do slobodného sveta. Páni Klaus, Zielenec, Macek či Kalvoda sa vtedy stretávali s pánmi Mečiarom, Húskom, Kováčom či Kňažkom, a cez nich videli celé Slovensko.

Pracoval som vtedy v Lidových novinách a Slobodnej Európe a videl som to na vlastné oči. Česko sa učilo základom slobodného fungovania, jeho elity, vrátane Václava Klausa, presekávali českú cestu späť na Západ, vrátane slobodného trhu (aj cestu k vlastným oligarchom, ale to je iný príbeh), zatiaľ čo na Slovensku sa usádzal mečiarizmus s jeho kočtúchovskou ilúziou o tretej ceste a neúctou k trhu, k inému názoru, k zákonom, k ľudským právam, ku kultúre a nakoniec aj k ľudskému životu.