stretli sa Klaus a Mečiar a potľapkali sa po pleciach. Rozdelenie Československa sa im podarilo, prebehlo pokojne. Nič iné nechceli, aspoň Václav Klaus tvrdí, že jeho ambíciou bol len ten pokojný rozchod.

Vladimír Mečiar je spokojný, lebo slovenské národné práva boli povýšené na štátne.

Jedno i druhé je lož a od začiatku nezmysel. Václav Klaus pri rozdelení podľahol slepote pragmatikov: Čechom bude lepšie bez ekonomicky negramotnejších a etatistickejšie voliacich Slovákov, ktorí sú klinom v hladkom fungovaní voľného trhu. A nepochybne už videl seba a svojich ľudí na piedestáli úspešnej ekonomickej transformácie. Odmietal vidieť, že ekonomická transformácia smerom k slobode je naozaj možná len v prostredí, ktoré si ctí slobodu nielen ekonomickú, ale aj politickú – a teda rešpektuje politickú kultúru demokracie. Ako ekonomický pragmatik prikladal viac váhy slobodnej ekonomike než kultivovanému demokratickému rozhodovaniu.