slová poľského premiéra vtedy zneli skoro ako zbožné prianie. Ale kto vie, ten vie – Poliaci nás majú často prečítaných lepšie ako my seba. A ani nebolo veľmi čo lúštiť: Robert Fico sa najviac prorusky nafukoval na Slovensku, vonku si dovolil desatinu z toho, čo si dovolil Viktor Orbán, takže po Orbánovi úplne vyfučal. Stačí vidieť jeho správanie na samite V4 a na tom o obnove Ukrajiny. Na oboch podujatiach sa Robert Fico správal síce slizko a klzko, ale nie ako klin zaseknutý do stroja.

To ale neznamená, že Slovensku sa skrze Roberta Fica vracia vonku rešpekt. Ani náhodou.

Robert Fico totiž neprekonal žiadnu vnútornú zmenu. On len hrá svoju zúfalú hru po tom, čo videl, ako padla hra Viktora Orbána, omnoho sebavedomejšia. V Orbánovom páde videl Fico vlastnú malú apokalypsu. A rozhodol sa, že sa pokúsi o vabank.

Ten vabank vyzerá takto: V slobodnom svete Robert Fico ukazuje čo najprijateľnejšiu, hoci neúprimnú tvár. Zúčastňuje sa na samitoch, hrdí sa oživením V4, prikyvuje na samite o obnove Ukrajiny. A pritom sám roky rozbíjal vé štvorku svojou deštruktívnou proruskou politikou, vnášal tam svoje korupčné kremeľské maniere a nenávisť voči slobode, roky zlorečil Ukrajine a prial jej len to najhoršie. Je príznačné, že aj v tom bol iba biednym príveskom Viktora Orbána a že po Orbánovom páde je zrazu fanúšikom vé štvorky, akoby nebolo včerajška. Prečo to robí? Lebo vie, že bez peňazí slobodného sveta je Slovensko tam, kde ho doviedol on – na kolenách.

Vabank obsahuje aj to, že pre neslobodný svet je Robert Fico naďalej nadšene – a úprimne –  pritakávajúcim partnerom. Bez toho, aby veril marxizmu-leninizmu, putinizmu, čínskemu nacionalizmu, populizmu súčasného indického premiéra alebo iným podobám neslobody. Prečo to všetko? Lebo súhlasí s princípmi vlády neslobody, nech sa už tá kryje akoukoľvek zástavou. Súhlasí s lžou ako pracovnou metódou a kradnutím ako princípom zarábania.