nie že by dnešná „blbá nálada“ nás Slovákov nemala svoje objektívne príčiny, nie že by jej chýbali ospravedlniteľné dôvody. Ekonomický vývoj uťahuje poctivým ľuďom povraz okolo krku. Úzkosť a nedôvera sa vzájomne posilňujú. To nezvyšuje podporu zodpovednej a umiernenej politiky, naopak, v takejto situácii rastú šance populistov a radikálnych kritikov „systému“, ktorému prisúdia vinu za všetko naše pociťované trápenie. Ani situácia ostatnej Európy a sveta dnes akiste nie je dôvodom na skákanie od radosti.

podľa vašej viery...

Ale z tej istej situácie možno vyvodiť závery rozumné aj nerozumné, motivujúce aj demotivujúce, dobroprajné aj zlovoľné. Možno k nej pristupovať s odhodlaním a odvahou, alebo už vopred s malomyseľnosťou. Napriek reálnym problémom (reálnym, isteže!) môžeme dospievať k nádeji a nachádzaniu východísk. No môžeme sa aj oddávať pocitu bezmocnosti a márnosti, pestovať cynizmus a pesimizmus, z ktorých sa stanú samonaplňujúce sa predpovede. Keby nám v takomto rozpoložení hneď dnes niekto priniesol na zlatej tácke splnenie všetkých našich prianí aj s čokoládovou polevou, budeme len žehrať, pľuvať a strúhať kyslé ksichty. Ako tým zlepšíme náš údel, nevedno.

V Kocúrkove raz miestna rada zmobilizovala skupinu najväčších miestnych hundrošov, dudrošov a frfľošov (s doprovodom kontrabasu), aby zahnali blížiace sa búrkové mraky. Podľa zachovaných záznamov búrka naozaj nenastala. Odvtedy sú však vedci rozdelení do názorových táborov. Nikdy sa nepodarilo získať dôkazy, ktoré by umožnili s konečnou platnosťou rozhodnúť, či sa mraky vyhli mestu vďaka hromženiu občianskeho komanda, nezávisle na ňom alebo napriek nemu.

ORBON ALIJA/GETTY IMAGES

Akokoľvek zvolený postoj, s ktorým pristúpime k existujúcemu problému, môže rozhodnúť o našom budúcom úspechu alebo neúspechu, šťastí či nešťastí. Ak chcem, aby sa nejaký prísľub naplnil, nemôžem ho vopred odmietnuť, aj keby som stokrát nemohol vedieť, ako to dopadne. To možno vztiahnuť na jednotlivca, na kolektív, ba aj na celý národ. Aj tu v istom zmysle platí: „Podľa tvojej viery staň sa ti.“ Samozrejme, že viera ani obyčajná dôvera v každodennej komunikácii nie je empirický dôkaz o úspechu prípadnej uzavretej transakcie. Ale bez dôvery a následnej odvahy pustiť sa do akéhokoľvek podujatia môžeme obdržať len jediný dôkaz v podobe neúspechu. Viera aj neviera sa v istom zmysle testujú samé.

vzostup a úpadok spontánnej spolupráce

Zmienkou o dôvere ako podmienke transakcií v širšom zmysle slova sa dostávame k oblasti, v ktorej síce Slovensko nie je na tom úplne najhoršie na zemeguli, nie je však ani zďaleka najlepšie. Navyše sa zdá, že v nej zaostáva, jeho situácia sa zhoršuje. Hovoríme o parametri, ktorý americký sociológ Robert D. Putnam nazýva „sociálny kapitál“. Je to, stručne povedané, nahromadená miera dôvery v komunikácii, podnikaní, v spolupráci na najrôznejších projektoch, v spoločenskom styku vôbec, ktorou sa vyznačuje tá-ktorá spoločnosť. Alebo ešte inak povedané: súhrnná kapacita vzájomnej spolupráce v tom-ktorom, užšie či širšie vymedzenom spoločenstve. Niektoré spoločenstvá majú tejto dôvery viac, niektoré menej, v niektorých sa stav zlepšuje, v iných môže stagnovať alebo sa zhoršovať. Nuž, a tie spoločenstvá, ktoré majú vyššiu mieru sociálneho kapitálu, teda aj vyššiu mieru vzájomnej dôvery medzi fyzickými aj právnickými osobami vstupujúcimi do najrôznejších transakcií, vykazujú – abstrahujúc od ostatných faktorov – vyššiu ekonomickú úspešnosť v porovnaní s tými, v ktorých je súhrnná hodnota sociálneho kapitálu nižšia.