základná otázka znie: Čo nemáme? Čo nám chýba? Talenty a osobnosti máme: Štefánik, Warhol, Banič, Murgaš... a nesmierne množstvo iných. Niekedy sa to javí až tak, akoby sme ich mali nadpriemerné množstvo na takú geograficky malú a dejinami zmietanú lokalitu.

No ak je to takto, prečo sa potom tiež rovnako presvedčivo javí, že v tých dejinách akoby stále balansujeme na pokraji bytia a nebytia? Alebo zmysluplného bytia a otupeného, vyprázdneného bytia bez zmyslu, ktoré je v zásade nebytím?

A prečo to tiež vyzerá, že len tí nadpriemerní jednotlivci, ktorí od nás odídu, dokážu naplniť svoj potenciál? Lebo tam vonku nájdu systém, ktorý ich nezatlačí pod zem, ale dá im prostredie, v ktorom môžu vyrásť? Niekedy to potom vyzerá, akoby sme mali osobnosti až vonku, nie doma.

Ale čo je ešte horšie, vôbec sa to netýka iba nadpriemerných. Skoro každý má túto skúsenosť, či odišiel za hranice s ambíciou meniť svet, alebo sa jednoducho uživiť: je to tak, že až keď ľudia  zo Slovenska odídu, uplatnia svoj plný potenciál?

Tí, ktorí odchádzajú, odchádzajú preto, že tu nenašli priaznivé prostredie, sú zadupávaní, nie sú podporovaní, sú ťahaní dolu. Nie je im umožnené, aby cez svoju realizáciu v dôsledku pomohli aj prostrediu.