boli tam z jeho pohľadu všetci, ktorí z jeho pohľadu niečo znamenali. Hovoril o vzniku nového svetového poriadku a mal pocit, že stojí na jednom z jeho pólov - v bode moci. Medzi aktívnymi účastníkmi násilného sekania sveta na nové sféry vplyvu. Medzi tými, ktorí majú moc a nedajú sa limitovať medzinárodným právom a morálkou. Asi si pripadal aj on o to mocnejší.

Vyplývalo to zo zostavy účastníkov – Putin, Si Ťin-pching... a mnoho menších autokratov. Vyplývalo to aj z okolitého diania. Na Ukrajine panovalo znechutenie z Trumpa, ktorý sa tváril ako pán sveta, Volodymirovi Zelenskému sa posmieval, že nemá žiadne karty, a nahrával Vladimirovi Putinovi. A v Maďarsku bol silný Putinov spojenec Viktor Orbán. Európa len hľadala svoj jednotný hlas a veľmocenské sebavedomie.

Skrátka, Vladimir Putin si pripadal silný a jeho ľudia ako Robert Fico si pripadali silní s ním.

Dnes je väčšina vecí celkom inak. Tento rok bol Robert Fico úplne viditeľne v Moskve súčasťou slabosti.

Účastníkov Putinových osláv bolo poskromne. Vojenská prehliadka mohla prebehnúť len preto, že si to Putin vyžobral u Trumpa a u Zelenského – ten na prosbu Trumpa prisľúbil nepustiť na Červené námestie ukrajinské rakety a drony. Dokonca vydal dekrét, že konanie prehliadky povolil – to nie je žart ani provokácia, to je realita. Keby Ukrajinci chceli, tak tú prehliadku rozoženú. A aby sa nezabudlo, prehliadka bola bez veľkej bojovej techniky. Rusi jej majú málo na fronte a nemôžu ju predvádzať na námestí. Navyše tam by bola pre ukrajinské drony neodolateľným lákadlom a možno ani Zelenského dekrét by nepomohol.