robert Fico sa tvári, akoby jeho cesta za ruským prezidentom bola ťažiskom diania a ukážkou jeho sily – sily jeho vzdoru voči Západu, Ukrajine, Európskej únii. V skutočnosti je ťažisko diania celkom inde. Čokoľvek Fico povie a urobí v Moskve, bude absolútne podružné v porovnaní s tým, čo robí v Jerevane.

Vidieť, že Robert Fico po páde Viktora Orbána to má omnoho ťažšie. Postorbánovský Fico je iný, nie svojou podstatou, ale svojím správaním. Je to čiastková a vynútená zmena, ale je dôležitá: Fico je pod tlakom a videli sme to napríklad na jeho telefonáte s Volodymyrom Zelenským. Počas neho odzneli z úst slovenského premiéra diplomatické frázy o podpore ambícií Ukrajiny vstúpiť do EÚ. A pomerne radikálne znelo jeho ubezpečenie, že žiadne mierové riešenie vojny nebude akceptovateľné bez súhlasu Ukrajiny. To nie je niečo, na čom by predtým Fico bazíroval – a iste si to ani teraz nemyslí, ale hovorí to. Prečo?

Pre to isté, kvôli čomu sa v Jerevane stretával s Volodymyrom Zelenským aj osobne a kvôli čomu ho pozýval do Bratislavy a takmer sľúbil aj svoju návštevu v ukrajinskom hlavnom meste – kam predtým odmietal vkročiť. (Možno tam nepôjde, ale zase ak sa nebojí ísť do Ruska pod ukrajinské drony, nevedno, prečo sa tak desí tých ruských...)