boj ruského imperializmu proti Západu bol vždy postavený na prostom pravidle: využiť existujúce problémy v spoločnostiach, ktorých zriadením je demokracia, alebo ktoré sa snažia k demokracii smerovať, a nafúknuť tieto prirodzené ťažkosti do nadprirodzených rozmerov - do veľkosti a závažnosti, akú naozaj nemajú. Takto z nich Rusi vyrábali zbraň proti demokracii samotnej.

Rusku (vtedy na čele sovietskeho impéria) sa toto darilo za studenej vojny - vtedy zneužívalo spory o amerických raketách v západnej Európe, existenciu nezamestnanosti v trhových ekonomikách alebo etnickú monolitickosť mnohých západných spoločností (ako protipól stavalo údajný antirasizmus sovietskeho systému). Všetko toto pre boj proti Západu. A ten sa neskončil a dnešné Rusko znovu využíva reálne problémy západných spoločností proti nim: ako bizarný príklad spomeňme, že putinovské Rusko dnes nekára Západ za etnickú jednoliatosť, ale naopak za etnickú pestrosť a stavia proti nej seba ako údajný etnicky a hodnotovo čistý monolit. Už na tom vidieť voľný vzťah ruskej propagandy k realite.