kauzu posledné roky ostro sledovali politici, komentátori a aktivisti z celého sveta, pretože sa stala akýmsi symbolom sporu medzi hodnotami „slobody slova“ a „bojom s nenávistnými prejavmi.“ Rozsudok Najvyššieho súdu za ňou síce konečne zatvára dvere Fínskeho súdnictva (hoci sa bývalá ministerka vnútra Räsänenová plánuje odvolať na ESĽP), ale na druhej strane odpálil dokorán brány spoločenského diskurzu.

Progresívci sa tešia z precedensu, ktorý konečne „nastavuje parametre zložitej diskusie o hraniciach slobody slova a náboženskej slobody,“ kresťania si zas nenechávajú ujsť príležitosť zahrať sa na mučeníkov a obete náboženského útlaku. Obe strany však reagujú s prílišným nasadením – rozsudok nie je dôvodom ani na oslavu, ani na perzekučný komplex.  

čo tento rozsudok neznamená 

V prvom rade je potrebné podotknúť, že verdikt Najvyššieho súdu nepredstavuje náboženský nátlak akéhokoľvek druhu. Senát dokonca oslobodil Räsänenovej statusy na sociálnych sieťach, v ktorých citovala verše z Biblie ako kritiku evanjelickej cirkvi pre podporu pochodov Pride. Politička bola odsúdená len za výroky, že „homosexualita je vrodená porucha“ a „abnormalita.“ Stotožňovať pokutovanie takýchto výrokov s utláčaním kresťanstva vlastne znamená tvrdiť, že človek nemôže byť kresťanom bez toho, aby zastával nevedecké názory na homosexualitu.

Je to asi rovnako komické, ako keby ľubovoľný súd v Európskej únii odsúdil výrok „ženy sú domáce spotrebiče a preto by nemali opúšťať kuchyňu“, a zrazu sa proti nemu spustila vlna kritiky od radikálnych moslimov, ktorá by argumentovala, že ide o utláčanie ich náboženského presvedčenia. Nie – kým platí, že je možné byť kresťanom bez homofóbie a moslimom bez mizogýnie, tak zároveň musí platiť, že kriminalizácia homofóbie a mizogýnie nie sú potláčaním žiadneho náboženstva. 

kde je hranica? 

Na druhej strane to, že by nevedecké a zastaralé názory na homosexualitu nemali byť skrývané za náboženské prejavy, neznamená, že je správne ich zakázať. V slobodnej spoločnosti si predsa kladieme otázku „prečo by mal byť tento názor zakázaný“, nie „prečo by mal byť tento názor povolený.“ A keďže sa asi všetci zhodneme, že mýliť sa by nemalo byť samé osebe trestné, tak tú hranicu pravdepodobne nakreslíme podľa úrovne škodlivosti. Spôsobuje teda výrok, že „homosexualita je vrodená porucha/abnormalita“ queer menšinám také škody, aby ho štát trestal pokutou či väzením?