predchádzalo tomu Trumpovo osočovania Severoatlantickej aliancie a najmä jeho výrok, že silno uvažuje o tom, že Amerika pod jeho vedením by mala odísť z NATO. Očakávalo sa teda, že sa k Aliancii vo svojom večernom prejave vyjadrí. Možno dokonca vyhlási vystúpenie z tohto najdôležitejšieho spojenectva – dôležitého nielen pre Ameriku, pre ostatných členov, ale aj pre tie krajiny sveta, ktoré v NATO nie sú. NATO ovplyvnilo globálny poriadok ešte skôr a ešte viac ako Európska únia. NATO je stále primárna bezpečnostná štruktúra západného civilizačného okruhu. Toto by bolo s odchodom Ameriky ohrozené.

Trump samozrejme na rozklade NATO pracuje už dlhé roky, oslabuje ho zvnútra, narúša jeho pozíciu, ako je vnímaná zvonku. Zoči-voči protivníkom robí z NATO „papierového tigra“. Aj teraz označil Alianciu týmto výrazom a je úplne príznačné, že rovnaký výraz pre NATO používa Vladimir Putin. Trump od začiatku svojej druhej administratívy viackrát verejne zvažoval napadnutie iných dvoch štátov NATO – Kanadu chcel anektovať celú, z Dánska chcel zhltnúť Grónsko. Trump porušuje severoatlantickú zmluvu tak rutinne, ako keby Amerika už de facto ani nebola v NATO. A tak sa čakalo, či konečne vysloví to, čo dávno uskutočňuje: Odchádzame.

Druhá téma, pri ktorej sa čakalo jasné vyjadrenie, bol Irán. Už nejaký čas sa verejne špekuluje, že Trump nechce vo vojne s Iránom zotrvávať. Vošiel do nej tak, že tomu nepredchádzali žiadne diskusie so spojencami, rozvažovanie v rámci jeho administratívy – minimálne nič také, čo by bolo zrejmé z formulovaných cieľov vojny, z jej priznanej stratégie a najmä z jej pozorovateľného priebehu.