každý z nás – a teda aj každá spoločná aktivita, inštitúcia či rovno štát – má svoje svetlé aj temné stránky. Ľudia nie sú anjeli, štáty nie sú raje. Pre súkromný aj verejný svet, v ktorom sa dá spolu žiť, je preto kľúčové kultivovať to lepšie a prekonávať to horšie v našej povahe, sklonoch či celkovom správaní. To je individuálna výchova, to je vzájomné povzbudenie a vzor, a to sú aj hodnoty dobrej ústavy a vlády s ich brzdami a protiváhami.

Toto všetko dnešné Slovensko vedome opustilo. Už bývalá vláda pána Matoviča vsadila na zrady, kult nedospelého predsedu, hlupácky boj s vedou, chuť časti verejnosti zatvárať a nezodpovedné rozdávanie. Dnešná moc to preto mala s návratom uľahčené. Ona však ešte prehĺbila útok na najnižšie pudy, keď živila strach z vojny, fóbie z migrantov, lži o očkovaní a nenávisť k prezidentke. 

„Toto vedenie štátu vsadilo na naše temné stránky. Tak vyhralo voľby, a tak tu už roky vládne.“