Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Bieda tohto štátu – a jeho nádej

.štefan Hríb .názory .editoriál

Keď sa nám v Novembri 1989 otvorila možnosť slobodne zmeniť stav vecí verejných na vlastný obraz, zdalo sa to ako zázrak. Ako sme to zvládli a aký je teda náš skutočný obraz? Čo o tom hovorí dnešok?

Štefan Hríb

ak je Slovensko po 36 rokoch na gréckej ceste, z ktorej už aj Grécko dávno odišlo, o čom to svedčí? Ak si vládneme tak, že znovu a znovu unášame vlastný štát a jeho inštitúcie v prospech zopár ľudí moci, a ak si tých ľudí napriek tomu opakovane volíme, čo o sebe dlhodobo prezrádzame?

Stav, v ktorom sa Slovensko prepadlo vo všetkých rebríčkoch na dno Európy (ktorú pritom zvysoka haníme a podrážame), verne odráža našu realitu. Štát nechápeme ako spoločný pokus o čosi civilizované a ľudsky dôstojné, ale ako šancu na individuálne zbohatnutie a mocenské nadradenie sa nad iných. Občas sa tomu postavíme, občas niečo rozumne zreformujeme, ale tých 36 rokov neklame – zatiaľ nemáme na štát, ktorého jadrom je spravodlivosť a vnútornou štruktúrou efektivita so solidaritou.

„Grécka cesta Slovenska sa začala už v okamihu, keď Slovensko vznikalo, pretože už vtedy sa tu ako hlavná idea štátu namiesto dôstojnosti a spravodlivosti pre všetkých presadili výsady a léna pre vyvolených.“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite