ak je Slovensko po 36 rokoch na gréckej ceste, z ktorej už aj Grécko dávno odišlo, o čom to svedčí? Ak si vládneme tak, že znovu a znovu unášame vlastný štát a jeho inštitúcie v prospech zopár ľudí moci, a ak si tých ľudí napriek tomu opakovane volíme, čo o sebe dlhodobo prezrádzame?

Stav, v ktorom sa Slovensko prepadlo vo všetkých rebríčkoch na dno Európy (ktorú pritom zvysoka haníme a podrážame), verne odráža našu realitu. Štát nechápeme ako spoločný pokus o čosi civilizované a ľudsky dôstojné, ale ako šancu na individuálne zbohatnutie a mocenské nadradenie sa nad iných. Občas sa tomu postavíme, občas niečo rozumne zreformujeme, ale tých 36 rokov neklame – zatiaľ nemáme na štát, ktorého jadrom je spravodlivosť a vnútornou štruktúrou efektivita so solidaritou.

„Grécka cesta Slovenska sa začala už v okamihu, keď Slovensko vznikalo, pretože už vtedy sa tu ako hlavná idea štátu namiesto dôstojnosti a spravodlivosti pre všetkých presadili výsady a léna pre vyvolených.“