Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenský problém je ešte hlbší než grécka cesta

.štefan Hríb .názory .editoriál

Keď sa nám v Novembri 1989 otvorila možnosť slobodne zmeniť stav vecí verejných na vlastný obraz, zdalo sa to ako zázrak. Ako sme to zvládli a aký je teda náš skutočný obraz? Čo o tom hovorí dnešok?

Štefan Hríb

ak je Slovensko po 36 rokoch na gréckej ceste, z ktorej už aj Grécko dávno odišlo, o čom to svedčí? Ak si vládneme tak, že znovu a znovu unášame vlastný štát a jeho inštitúcie v prospech zopár ľudí moci, a ak si tých ľudí napriek tomu opakovane volíme, čo o sebe dlhodobo prezrádzame?

Stav, v ktorom sa Slovensko prepadlo vo všetkých rebríčkoch na dno Európy (ktorú pritom zvysoka haníme a podrážame), verne odráža našu realitu. Štát nechápeme ako spoločný pokus o čosi civilizované a ľudsky dôstojné, ale ako šancu na individuálne zbohatnutie a mocenské nadradenie sa nad iných. Občas sa tomu postavíme, občas niečo rozumne zreformujeme, ale tých 36 rokov neklame – zatiaľ nemáme na štát, ktorého jadrom je spravodlivosť a vnútornou štruktúrou efektivita so solidaritou.

„Grécka cesta Slovenska sa začala už v okamihu, keď Slovensko vznikalo, pretože už vtedy sa tu ako hlavná idea štátu namiesto dôstojnosti a spravodlivosti pre všetkých presadili výsady a léna pre vyvolených.“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite