svetadiel s takými zdrojmi, dejinami a hodnotami, by pritom mal byť dôrazným globálnym aktérom formujúcim svoje okolie, zaujímajúcim sa o dianie a presadzujúcim svoje hodnoty, záujmy a bezpečnostné potreby smerom von. To  by si však vyžadovalo mať kapacity a spôsobilosti, aké Európe chýbajú. A nechýbajú len tak náhodne, ale chýbajú náročky – Európa ich nemá ani nie tak preto, že by na ne nemala. Nemá ich preto, aby ich nemusela využívať. Aby nemusela prinášať obete.

Takto vzniká oná európska nedostatočnosť, ktorá sa ukáže pri každej bezpečnostnej kríze. A tu je aj odpoveď na zahanbujúcu otázku, prečo žiada Európa s vyše 700 miliónmi obyvateľov USA s necelými 350 miliónmi obyvateľov, aby ju chránilo pred Ruskom s necelými 150 miliónmi obyvateľov.

Nedostatočnosť tohto typu má bezpečnostnú – vojenskú a tiež politickú stránku. Európa nevie byť vojenským hráčom, fungovať ako udržiavateľka mieru a medzinárodného poriadku, ale okrem toho má ťažkosti, keď by mohla podopierať silu tohto poriadku diplomaticky, politicky a myšlienkovo.