v tieni Iránu, kde možno hrozí americký vojenský zásah, zostáva trochu mimo bežnej pozornosti médií spor medzi americkým ministerstvom obrany a firmou Anthropic, ktorá sa venuje AI. V jeho strede je revolúcia vojenstva. Tento spor môže ovplyvniť budúcnosť vojen, politík, legislatívy a etiky na dlhú budúcnosť – alebo možno celkom krátku, podľa toho, koľko nás ešte AI ponechá nažive.

Štruktúra velenia armád sa v dejinách ľudstva formovala vždy tak, aby bolo jasné, kto v nej za čo nesie a nenesie zodpovednosť. Konečným rozhodovacím článkom v nej bol vždy človek. Toto sa s príchodom AI môže zmeniť a už existujú platformy, ktoré sú schopné o zabití človeka/ľudí na bojisku rozhodnúť a riadiť ho. Eticky sa tým ocitáme na holom území, ktoré žiadna legislatíva nerieši, pretože ešte včera nič také neexistovalo. V Amerike sa už o toto územie bojuje.

Na jednej strane boja je americké ministerstvo obrany (za Trumpa nazývané ministerstvo vojny). Na druhej strane je zmluvný partner tohto ministerstva, súkromná spoločnosť Anthropic, ktorá sa venuje rozvoju umelej inteligencie. K jej produktom patrí platforma Claude, schopná, aspoň teoreticky, bez zásahu človeka rozhodovať o eliminovaní cieľov na bojisku či mimo neho. (Už teraz sa hovorí, že Claude mala podiel na „extrakcii“ Huga Cháveza z Venezuely.)

Minister obrany Pete Hegseth sa rozhodol prinútiť Anthropic, nech umožní ministerstvu kompletnú kontrolu nad AI nástrojmi používanými vo vojenských situáciách. Anthropic odmieta, pretože je obava, že ministerstvo obrany by tieto nástroje využívalo v bojových situáciách bez kontroly ľudskou mysľou – napríklad na rozhodovanie o živote a smrti protivníkov.