pred štyrmi rokmi

Keď sme boli pred štyrmi rokmi svedkami začiatku ruskej plnoformátovej invázie na Ukrajinu, Slovensko bolo jednou veľkou fontánou solidarity. Aj ľudia, ktorí dovtedy ani nezavadili o dobrovoľníctvo, utekali – niekedy chaoticky, ale vždy s ochotným srdcom – na východnú hranicu. Pomáhali utečencom prichádzajúcim spoza nej, ženám a deťom, starcom, starenkám. Plakali s nimi, objímali ich. Brali si ich k sebe domov, varili im jedlá. Pripravovali im domy, byty, všetko zadarmo. Robili, čo vedeli, postupne sa koordinovali, suplovali štát. Vtedy sme boli príkladom pre svet. Dnes? Na štvrté výročie invázie premiér Robert Fico krčmovo vykrikuje, že Ukrajincom vezme núdzovú elektrinu a že to „sakra pocítia“. Štyri roky – a taký rozdiel. Ako sa to stalo?

padlí z informačnej vojny

Tá zmena neprebehla vo vzduchoprázdne, ale v nás. Ukrajina sa nezmenila, Ukrajinci stále bojujú za prežitie, za svoju slobodu – a aj za naše prežitie a našu slobodu. Majú plné právo byť unavení z vojny, ale nevzdávajú sa.