sú momenty, keď sa súdny človek hanbí za svoju vlasť. A ten pocit hanby sa vôbec nevylučuje s patriotizmom. Len za to, čo pociťujeme tak hlboko ako svoje, až sme s tým zrastení, sa vieme zároveň hlboko hanbiť.

Slovensko poslalo do Chorvátska srdcervúcu, ale v skutočnosti arogantnú a nehanebnú žiadosť. Od Chorvátov chceme, aby nám cez svoj ropovod Adria posielali ropu. Ale nie hocijakú ropu – ropu ruskú. Neskutočná drzosť.

Skúsme si to zrekapitulovať. Najskôr sa Slovensko odmietne odstrihnúť od ruských strategických surovín, odoberá ruskú ropu. Tým Slovensko podporuje hrozný zločin vraždy: ruské masové zabíjanie na Ukrajine, ruské týranie ukrajinských detí, starých ľudí, ruskú snahu vypáliť a krvou zaplaviť pôdu Ukrajiny.

Ale, akoby to nestačilo, Slovensko tým zároveň pácha samovraždu: ekonomickú, pretože sa vystavuje obchodovaniu s ruským gangsterským štátom, ktorý vie len vydierať a nikdy nikomu neposkytne ani náznak výhodného dealu. A páchame aj samovraždu v najpravejšom slova zmysle – vláda, ktorá nás odmieta odpojiť od Ruska, ekonomicky aj politicky, chystá zánik Slovenska. Už teraz sme de facto ruskou guberniou, naši vládni predstavitelia chodia na ruskú ambasádu ako na klavír. Pokračovaním surovinovej závislosti od Ruska nás Ficova vláda zabíja a bodka.