slovenská vláda sa snažila prezentovať dve návštevy Marca Rubia – tú v Bratislave a tú v Budapešti – ako dvojčatá: dve návštevy rovnaké svojou váhou i povahou. To preto, aby mohla Rubia u nás „predať“ ako svoj úspech, dôkaz svojej politickej dôležitosti.

Bol to podozrivý pokus od samého začiatku. Jednak preto, že neexistuje možnosť, aby si ľudia z úzkeho okruhu okolo amerického prezidenta nepamätali, čo o Trumpovi uniklo z nediskrétnych úst Roberta Fica. (Asi im ani tak neprekážali Ficove narážky na to, že Trump vyvoláva strach a je nebezpečný; dojem šéfa gangu on vzbudzuje rád. Ale počuť z úst premiéra malej stredoeurópskej krajiny, že Trump stráca rozum, už nie je úctivé.)

Ale hlavne neexistuje možnosť, aby Slovensko malo pre túto americkú administratívu váhu strategického partnera.

Tú sme nemali v skutočnosti ani pre administratívy, ktoré zmýšľali transatlanticky, ale tam bol kľúčový rozdiel: pre ne sme boli vážený partner. Vážený nie pre silu a veľkosť, lebo tými sa chváliť nemôžeme, ale z dôvodov, čo vyplývajú z liberálnej demokracie, lebo tá dáva rovnakú vážnosť a hlas každému človeku, a z globálneho usporiadania, ktoré ctí medzinárodné právo a dáva rovnakú vážnosť a hlas každej krajine, aj tej maličkej. Tieto princípy Trumpova administratíva nepokladá za nič – pre ňu sme len stredoeurópsky trpaslík.