vravela som si, načo to celé zbytočne zvýznamňovať. Načo robiť echo vyjadreniam osoby, ktorá vie, čo hovorí, asi tak, ako to vedel niektorý zastaralejší model ChatuGPT. Ale nedalo mi to pokoj. Lebo nejde v prvom rade o Františka Mikloška.

František Mikloško nepotrebuje obraňovať, zastávať, obhajovať ani objasňovať. Je nadživotná osobnosť už v tomto živote a o tie sa slová, aké vypustil ten podivný poslanec, rozbíjajú bez účinku. Napokon, sám František Mikloško sa vyjadril, že keďže má o dvadsať rokov stovku, takéto veci ho už nezaujímajú.

No nás by zaujímať mali. Lebo my ako spoločnosť obraňovať potrebujeme – pred hanebnosťou. Potrebujeme skutočné hodnoty a nie je veľa ľudí, ktorí ich do našej spoločnosti vnášajú. František Mikloško to robí: nie ostentatívne, naozaj.

Aby sme si uvedomili, ako veľmi skutočné hodnoty potrebujeme, skúsme si pripomenúť, v akom svete žijeme.

Žijeme vo svete, kde hanebnosť šliape po dobre a cnostiach. Vo svete, kde aj kresťania často podliehajú bizarným mocenským pokušeniam a moc často zneužíva kresťanov. Jeden príklad za všetky. Na raňajkách s modlitbou, ktoré pravidelne každý rok začiatkom februára usporadúvajú americkí prezidenti, piateho februára Donald Trump vyhlásil, že on sa teda určite dostane do neba: „Nie som dokonalý, ale rozhodne som urobil pekelne veľa dobra pre dokonalých ľudí.“ 

Takto to povedal. Pekelne veľa. Slová sú potvory, vedia byť výstižné aj napriek úmyslom hovoriaceho.