bola to obava, že v dobe, ktorá sa láme, budú elity ďalej hovoriť starým jazykom, aký neodráža tú hlbokú zmenu, ktorej sme všetci svedkami. Paradigmatickú zmenu, o ktorej na Slovensku hovorí Peter Zajac a Michal Vašečka. Nie je jednoduché nájsť jazyk, ktorý by tú zmenu odrážal, a ako dodáva Peter Zajac, ten jazyk ešte stále celkom nemáme. Nemáme ho, a aj preto elity na fórach ako Davos často používajú jazyk, ktorý akoby plával kdesi mimo skutočnosti. Ale budovať ho je nutnosť. Preto je trochu povzbudivé, že tentoraz v Davose nepanoval business as usual.

Znel tam jazyk lži aj jazyk pravdy. A ten jazyk pravdy už nebol tak mimo skutočnosti ako roky predtým.

Lož znela od Trumpa: jeho prejav bol až dementne mimo reality. Osočovanie spojencov, susedov, výmysly a fantazmagórie. Vety, ktoré na seba nenadväzovali alebo sa priamo popierali, nedokončené vety, slová náhodne vhodené medzi iné slová. Island, Grónsko, všetko jedno. Spojenci, nepriatelia, všetko v jednom mixe.

Na takéto prejavy sa  dá reagovať dvojako. Buď tak, ako sa to často robilo dosiaľ: zdvorilo vypočuť, pomlčať, diplomaticky dúfať, že veď je to Trump, on sa takto vyjadruje, ale možno to až tak nemyslí.

Alebo sa to dá inak: rozoznať v Trumpovi to, čím on naozaj je. Hrozbu. Rozoznať hrozbu aj v konaní Trumpom vedenej Ameriky. Brať hrozbu ako reálnu a zariadiť sa podľa toho. Opustiť hladký jazyk diplomacie a hovoriť pravdu.