Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: To dobré, čo je v základoch Ameriky, nezmizlo s jedným prezidentom

.štefan Hríb .názory .editoriál

Povedať, že Trumpova Amerika je na zlej strane dejín, sa mi stále prieči. Neviem zabudnúť na všetko, čo dala svetu, vrátane porazenia komunizmu. Ale prvýkrát po 25 rokoch rozmýšľam, že 11. septembra nebudem na Ground Zero.

Štefan Hríb

keď sa Československu po roku 1989 dostalo slobody, jedným z kľúčových prekladov sa rýchlo stala Tocquevillova Demokracia v Amerike. Išlo o zhrnutie dlhodobého pozorovania amerického spôsobu života francúzskym intelektuálom, ktorý už v 19.storočí skonštatoval, že Amerika stojí na spolkoch, cirkvách, občianskych združeniach, iniciatívach, na aktivite malých spoločenstiev a potom ešte na brzdách a protiváhach moci, ktorá bola už Otcami zakladateľmi vedome obmedzená. Tocqueville videl aj tiene demokracie, napríklad jej sklony k priemernosti a centralizácii, ale americký model videl ako životaschopný.

A presne toto bola Amerika, akú sme po roku 1989 na vlastné oči zažívali. Keď som v roku 1994 na dvojmesačnom pobyte zažil atmosféru viac než desiatich štátov, viacdňový pobyt na súkromnej farme, ostrý protidrogový zásah v policajnom aute, univerzitu v Berkeley, rozprávanie pozostalých rasového násilia v Mississippi, federálny aj štátne kongresy, ľudí Bieleho domu, republikánske aj demokratické nadácie a mnoho skvelých prednášok o daniach, ústave či polemiky o treste smrti, mal som dojem, akoby som plával Tocquevillovou knihou.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite