nevieme, na čom sa dohodli americký a ruský prezident. Vieme len to, že Putin predlžuje svoju agresiu na Ukrajine a Trump, vodený za nos, v tejto časti sveta nekoná. Zato na svojej pologuli koná ako dravec, od Venezuely po Grónsko. To ešte neznamená, že svet je už rozdelený na americkú a čínsku sféru vplyvu, s nejakou korisťou aj pre Rusko, ale niečo vážne sa zreteľne deje. Nie je to, samozrejme, fatálne, pretože Európa má ekonomickú a v spojení s Kanadou, Japonskom či Austráliou aj strategickú váhu, ktorú pri ich rozumnom postupe nie je možné obísť. Rozhodne odvaha konať.

O dosť horšie to vyzerá so Slovenskom. V čase, keď je pre štáty podobnej veľkosti život zachraňujúce držať sa väčších celkov slobody, ideme už tretí rok veľkou rýchlosťou v protismere. Perfídny postoj vlády k Ukrajine, urážanie Európy, vypadnutie z koalície ochotných a už neskrývaná sympatia k ruskej, čínskej či vietnamskej diktatúre sú naším dobrovoľným behom do otroctva.