spôsob, akým pán Trump v roku 2025 nabúral spojenectvo slobodného sveta, vyrážal dych. Ale bezpečnostné sťahovanie sa Ameriky z Európy nebol Trumpov nápad. Bol to dlhodobý dôsledok prehry neľudského Sovietskeho zväzu (a teda konca Studenej vojny), ale už aj slabosti Ruska, ktoré neúspešným pokusom ovládnuť Ukrajinu nechtiac ukázalo, že už nie je ohrozením celého sveta, a že ako darebácky jadrový štát má nanajvýš na regionálne agresie voči menším susedom.

Väčšia zodpovednosť Európy za vlastnú bezpečnosť bude rozhodujúcou výzvou roka 2026. Samozrejme, dobrý výsledok nie je zaručený – nemecký, francúzsky či britský extrém, teda spojenci Moskvy, už pracujú na rozpade európskeho spojenectva, v čom im už roky pomáhajú chyby a nedvižnosť štandardných strán. Ale ruská agresia už zobudila aj rozumné sily. Švédsko a Fínsko sú druhý rok členmi NATO a urobili ho silnejším, Poľsko sa v oblasti obrany stalo jedným z lídrov Európy, Nemecko rozumne investuje do európskej bezpečnosti a Británia je napriek odchodu z EÚ pevnou súčasťou koalície ochotných.