včera mi prišla správa, ze zomrel Radko Kubičko. Začínali sme spolu v československej redakcii Slobodnej Európy, a potom sme tri desaťročia popisovali vlastné, oddelené krajiny. S Radkom bola veľká sranda, no súčasne bol pedant, ktorý do včera zachovával pamäť na rádio, ktoré menilo Československo. Nikdy sa nesťažoval, všetko niesol v tichosti. Aj chorobu, pre ktorú sa nedožil dneška.
Dnes som zistil, že práve zomrela manželka Dana Heviera. Dano o nej napísal toto: Drahučká, tak už sme oddelení hranicou večnosti. Boli sme spolu 45 rokov.
Bola si drahou mamou, milujúcou manželkou, spolupracovníčkou, inšpirátorkou, priateľkou, naším anjelom. Koľkým si darovala svoj úsmev, pomoc, radu, priateľstvo, súcit... Ďakujem ti spolu s deťmi za všetko, čo si nám dala, čo si nás naučila, čo sme spoločne zažili, pred čím si nás ochraňovala. Budeš nám chýbať, maminka. Budeš mi chýbať, Maruška.
Včera Rusko znovu masívne zaútočilo na Ukrajinu. Koľko Radkov a Marušiek sa tam za posledný čas nedožilo dneška? A čo dnešné zabíjanie v Kongu, na Blízkom východe, a všelikde po svete? A tiež: Koľko ľudí sa práve dnes dozvedelo, že má nevyliečiteľnú chorobu? Koľko rodín sa práve dnes po celom svete rozpadlo zo zúfalstva a nedostatku?
Dnes prišli do .klubu pod lampou deti od susedov. Priniesli jabľčko nášmu papagájovi, trochu sa tu potmolili a odišli hľadať niečo pod stromček. Hneď po nich prišiel neznámy tulák, a opýtal sa: Mňa odvšadiaľ vyhadzujú, máte päť minút? Potom chvíľu ticho stál, nič nepovedal, a trochu smutne odišiel.
Aký je toto Štedrý deň?
Je presne taký, aký má byť. Krásny, aj bolestný, pokojný aj dramatický, šťastný aj tragický. Celostný. Realistický. Boží.
Všetko dobré a pekné sviatky, ak sa dá.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.