protesty, ktoré boli u nás úspešné, už majú rozoznateľnú stopu. Pred rokom 1989 pohla Slovenskom Sviečková demonštrácia, plné námestia po 17. novembri 1989 znamenali pád komunizmu, protimečiarovské zhromaždenia vyvrcholili v roku 1998 pádom mečiarizmu, a protesty Za slušné Slovensko viedli k pádu vlády Smeru v roku 2020.

Všetky mali zopár vecí spoločných – spájali rozličné prúdy a politické skupiny, mali spoločný realistický cieľ a mali premyslenú dramaturgiu, ktorej cieľom neboli organizátori, ale protestujúci.

Čo z toho platí pre protesty po roku 2023? Nakoľko sú úspešné a ako v nich možno pokračovať?

Najskôr treba povedať, že všetky protesty po návrate uneseného štátu sú prejavom aktivity ľudí, tých na pódiách i tých pod nimi, ktorým záleží na Slovensku. To je veľká devíza občianskej spoločnosti a prísľub, že tiché vytrhnutie štátu zo slobodného sveta sa moci nepodarí. Súčasne ale platí, že obdobie dvoch rokov od volieb už ukázalo aj slabiny a tienisté stránky protestov.