písal sa prvý decembrový týždeň roku 2024, keď Sergej Lavrov vypustil správu – vraj Slovensko (spolu s Maďarskom) javí záujem o nový eurázijský bezpečnostný rámec. Nebolo to hocijaké prerieknutie, bol to test našej reakcie. Rusko pravidelne vysiela nad územia štátov NATO svoje drony a čaká, čo s nimi tieto štáty urobia. Rusko vysiela do štátov NATO aj testovacie informačné drony, aký vtedy vyslal Lavrov. A tiež čaká, čo s nimi tieto štáty urobia.

Reagovať na takéto hybridné strely sa musí okamžite, ak to má mať zmysel. Zo Slovenska prišla vlani v decembri na Lavrova okamžitá reakcia iba od Ivana Korčoka, ktorý dal hneď status na sociálne siete a podnietil búrku šokovaných reakcií od slovenskej verejnosti. V tom čase ešte zavedené štruktúry hlavných opozičných strán stále neverili, že presun Slovenska na Východ je primárna vec, o ktorú ide vládnej koalícii. Žili v ilúzii, že Robert Fico chce zakryť drahotu a konsolidáciu, a tak naprázdno múti vodu kontaktmi s Putinom. Mýlili sa – Robert Fico nepotreboval Putinom maskovať nič primárnejšie. Naopak, Robert Fico by bol rád, keby sa mu niečím bolo podarilo zamaskovať jeho primárny ťah: posúvanie Slovenska na politický Východ, k Rusku, do jeho rámcov, ekonomických aj bezpečnostných. K Putinovi.

Čo sa za ten rok od Lavrovovej testovacej hybridnej strely stalo? Nie málo.

Odvtedy sa stovky ráz potvrdilo, že zámerom Roberta Fica a jeho ľudí je odsun Slovenska preč z Európskej únie, preč z NATO a v ústrety Rusku. Opozícia to dnes slovne nepopiera a sú momenty, keď sa zdá, že túto hrozbu aj reálne pociťuje.