na úvod sa tam premiér a predseda Smeru vyznal, že hoci sa európske krajiny v Angole bavili o mierovom pláne pre Ukrajinu, Slovensko sa muselo venovať vzťahom s africkými krajinami. Najmä preto, aby nadviazalo na vzťahy bývalého Československa s týmito štátmi. Nevinne vyzerajúce vyhlásenie je v skutočnosti hanebné a nebezpečné.

Prečo?

Lebo premiér chce nadviazať na vzťahy, ktoré pestovala v Afrike Československá socialistická republika. A tie vzťahy neboli normálne, boli zvrhlé. Boli to vzťahy komunistickej diktatúry s inými diktatúrami, väčšinou tiež komunistickými alebo prokomunistickými. Tzv. spriaznené africké krajiny Sovietsky zväz oficiálne pomáhal oslobodiť spod koloniálneho jarma, ale v skutočnosti ich len strhával do svojho tábora, aby posilnil svoje imperiálne postavenie na medzinárodnej scéne. Sovietsky zväz totiž pokladal za svoje poslanie šíriť komunistickú ideológiu na ďalšie a ďalšie územia, keďže v základoch jeho ideológie bolo víťazstvo globálnej revolúcie v duchu marxizmu-leninizmu. Preto tie africké štáty ťahal na svoju stranu. Nie z dobroty srdca ani z úcty k ich národnej suverenite. Napokon, Sovietsky zväz v tom istom období kruto potláčal suverenitu národov na svojom území aj v európskych štátoch oplotených železnou oponou.