pred rokom 1989 sme tu mali totalitný režim, ktorý ľudí strieľal na hraniciach, a tých, ktorí mali iný názor, zatváral a týral. Jedným z nich bol istý Václav Havel, ktorý založil Chartu 77, tvoril skvelé eseje a vždy sa zastával prenasledovaných. A práve tento väzeň svedomia raz napísal aj list vtedajšiemu šéfovi komunistov Husákovi. Začínal sa takto: 

Vážený pane prezidente,

obracím se na Vás, jako na hlavu této země, s několika myšlenkami, které mne v poslední době velmi naléhavě zaměstnávají. Nedělám to s lehkým srdcem a nemám žádnou jistotu, že to k něčemu bude. Píši Vám však proto, že věřím, že člověk má mluvit, když cítí, že mluvit musí, a že mlčení by bylo zradou sebe sama. Není mým úmyslem Vás urážet ani vést nějakou politickou polemiku. Chtěl bych se s Vámi prostě podělit o to, co pociťuji jako hluboké ohrožení duchovního a morálního života naší společnosti.

Prečo politický väzeň, prenasledovaný človek, ktorému cela poškodila zdravie, oslovuje svojho väzniteľa práve takto? Prečo nepovie: Ty komunistický bastard, ničiteľ životov, zhniješ v pekle!

Václav Havel nebol ani zbabelý človek, ani nebol umelo slušný. Disidenti jeho typu vedeli, s kým majú dočinenia, a v súkromí to popisovali aj veľmi drsne. Ale Václav Havel rozlišoval medzi súkromím a verejným priestorom, a v ňom bol občanom, ktorý vie, čo kam patrí.

Dnešný svet, v ktorom anonymné sociálne siete lákajú k zahodeniu bontónu a zábran, je iný, než pred rokom 1989. A aj viacerí verejní činitelia, novinári či influenceri akoby mladým ľuďom potvrdzovali, že k úspechu a presadeniu sa je potrebná aj hrubosť a urážky. Ale nie je to tak – uvážlivý Václav Havel s OF a VPN premohli ozbrojený režim Gustáva Husáka, nedospelé slová a činy vlády OĽaNO naopak vrátili k moci únoscov štátu.

Vážení študenti popradského gymnázia, zareagovali ste správne, ste nádejou tejto krajiny. Nepokazte si to ľahšou cestou.